Dejiny 1/2019

DEJINY 1/2019   ... čítaj viac ...

Pred nedávnom som mal príležitosť navštíviť Portugalsko a precestovať ho od severu na juh, navštíviť viaceré významné portugalské mestá, vrátane Lisabonu, a v nich aspoň tie najdôležitejšie historické pamiatky i niektoré, zvlášť akademické, inštitúcie. Táto cesta mi prirodzene nedáva právo hodnotiť spomínanú prímorskú krajinu na Pyrenejskom polostrove, pretože len dlhší pobyt cudzincovi ukáže, čo je v krajine dobré, čo nie a čo je rovnaké ako v jeho vlasti. Portugalsko je krajina, ktorá je rozlohou takmer raz taká veľká ako Slovensko a to sa týka aj obyvateľstva. Kým na Slovensku žije 5 450 000 obyvateľov, v Portugalsku ich bolo v roku 2017 evidovaných 10 291 027. Hospodárska vyspelosť krajiny je o čosi vyššia ako Slovenska, no ak by sme sa na oba štáty dívali cez prizmu komunikačného spojenia – cestnej siete, tak je Portugalsko ďaleko ...

Peter Švorc

Dejiny 2/2018

DEJINY 2/2018   ... čítaj viac ...

Dejiny ako poznanie minulosti sú fenoménom, ktorý je bytostne spätý so životom a existenciou každého človeka a celej ľudskej spoločnosti. Spájajú prítomnosť s minulosťou, živé generácie s ich predchodcami, s ich skúsenosťami, činmi a ich dôsledkami, determinujúcimi aktuálnu spoločnosť. V dejinách každej spoločnosti boli obdobia, ktoré ju posúvali dopredu pokojným evolučným tempom, ale aj také, ktoré mali charakter zlomu – progresívneho alebo retardačného – ktoré spoločnosť takpovediac zo dňa na deň zmenili – posunuli ju výrazne dopredu, alebo naopak, zabrzdili ju v jej vývoji. Aj jedny, aj druhé determinovali a formovali spoločnosť a je celkom prirodzené, že prebúdzali zvedavosť a záujem o to, čo sa kedysi odohralo a ako sa to odohralo. Zvedavosť priťahovali a stále priťahujú najmä zlomové udalosti v dejinách spoločnosti, pretože práve tieto ju ...

Peter Švorc

Dejiny 1/2018

DEJINY 1/2018   ... čítaj viac ...

Vážení čitatelia! Internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (IH FF PU) v Prešove Dejiny pokračuje už 13. ročníkom. Dovoľujeme si Vám predstaviť jeho prvé číslo v roku 2018. Aj tentoraz sme zachovali tradičnú obsahovú štruktúru a máte možnosť si prečítať zaujímavé štúdie, dozvedieť sa viac o historických postavách zakomponovaných do určitého dejinného obdobia či spoznať názory súčasného slovenského historika. Štúdia Matúša Vojnu patrí k prácam o regionálnych dejinách a je zameraná na vykreslenie vývinu obce Petrovce nad Laborcom v troch storočiach obdobia stredoveku od prvej písomnej zmienky o obci až po rok 1526. Druhý príspevok v rubrike Štúdie je dielom Patrika Derfiňáka, ktorý je jedným z mála východoslovenských historikov venujúcich sa hospodárskym otázkam dejín Slovenska. Jeho text mapuje...

Peter Kovaľ

Dejiny 2/2017

DEJINY 2/2017   ... čítaj viac ...

Vážení čitatelia! Odovzdávame do vašej pozornosti v poradí druhé číslo nášho časopisu v roku 2017. Skompletizovali sme jeho obsah tak, že je v ňom položený dôraz na štúdie, pričom jedna z nich má svoj začiatok v predchádzajúcom čísle časopisu. Autori štúdií sa sústredili na analýzu udalostí, ktoré svojím dopadom presiahli rámec nášho regiónu. Podobný spôsob prístupu uplatnil autor obsiahleho textu zaradeného do rubriky Ľudia a doba, Peter Švorc, v ktorom hlavnou postavou je rusínsky roľník Jurko Lažo zo Svidníka pred vstupom do veľkej politiky pred vyše sto rokmi. Profesor Švorc je v následnej rubrike Rozhovory sám protagonistom textu, keďže sa vyjadruje k mnohým podstatným a zaujímavým záležitostiam spojených so súčasnou prácou historika, pôsobením ako vysokoškolského pedagóga. Tvrdí napr. že „študentov zaujímajú dejiny...

Nadežda Jurčišinová

Dejiny 1/2017

DEJINY 1/2017   ... čítaj viac ...

Vážení čitatelia! Predkladáme vám prvé číslo nášho internetového časopisu v roku 2017 s presvedčením, že nájdete v ňom dosť zaujímavých textov, veľa podnetov a inšpirácií, cenných informácií o dianí v historickej obci. S príspevkami s problematikou viac či menej časovo vzdialenou od našej prítomnosti je to vždy tak, že nabádajú aj k porovnávaniu toho, „čo bolo“ s tým „čo je“. Ako naši predkovia čelili rôznym výzvam, ako riešili konkrétne situácie, ktoré prinášal súdobý život. Ak si my o svojej „terajšej všednosti“ myslíme, aké to máme ťažké, zložité a neviem čo ešte, tak predchádzajúce generácie si museli poradiť v konkrétnych situáciách napr. bez dnešných vymožeností moderných (napr.) komunikačných technológií. Naša civilizácia sa vyvíja v tomto smere míľovými krokmi, takže zlepšenie podmienok sa týka aj samotnej bádateľskej, výskumnej...

Nadežda Jurčišinová