DEJINY 2/2010
V apríli 2011 sa chystá v Prešove zjazd Slovenskej historickej spoločnosti – najvyššieho orgánu tejto profesnej organizácie slovenských historikov. Ako pri iných príležitostiach, tak aj teraz sa uvažuje nad tým, ktorá téma pre diskusie slovenských historikov je najpálčivejšou a mala by sa stať aj ústrednou témou na zjazde Slovenskej historickej spoločnosti. Ukazuje sa, že na Slovensku je takýchto tém veľa a je ťažké sa rozhodnúť pre jednu z nich. Po dlhej diskusii sa nakoniec výbor Slovenskej historickej spoločnosti rozhodol pre tému s pracovným názvom História, spoločnosť a politika. Ide o širokú paletu problémov, s ktorými sa historici stretávajú nielen ako profesionáli, ale aj ako občania Slovenskej republiky, ale ktorá svojim rozsahom zaiste môže zamýšľanú diskusiu zjazdu zahltiť nepreberným množstvom nastolených problémov … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 1/2010
Internetový časopis DEJINY v roku 2010 vstúpil do piateho roku svojej existencie. Postupne si získava svojich čitateľov a buduje autorskú základňu, ktorá už prekročila hranice Slovenska. Redakciu i redakčnú radu časopisu táto skutočnosť nielen teší, ale aj zaväzuje k poctivej tvorivej práci, rovnako ako aj k práci organizačného charakteru pri získavaní zaujímavých a podnetných príspevkov pre všetky rubriky časopisu. Čitatelia si určite všimli, že redakcia od počiatku vytvára priestor nielen pre písané slovo, ale aj pre obrazovú prílohu k jednotlivým príspevkom. Nie je to samoúčelné, obrazová príloha nemá len ilustratívny charakter, ale v prvom rade dôležitú informačnú úlohu doplňujúcu text samotného článku, čo v konečnom dôsledku aj zatraktívňuje náš časopis. DEJINY 1/2010 vychádzajú v roku … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 2/2009
Rok 2009 bol pre Inštitút histórie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity jubilejným rokom – pripomenul si totiž 50. výročie svojej existencie. Historické pracovisko za 50 rokov prešlo vlastným vývojom, ktorý niesol všetky stopy svojej doby – budovateľské nadšenie ľudovodemokratického a socialistického Československa, poníženie normalizačného obdobia, ľahké prebúdzanie v gorbačovských rokoch perestrojky i zásadný zlom novembrových udalostí v roku 1989, následne kvalitatívnu i kvantitatívnu explóziu 90. rokov 20. storočia a prvých rokov 21. storočia. Pritom nejde o nič zvláštne a výnimočné. Také isté obdobia prežila celá slovenská historická veda a všetky historické pracoviská, ktoré jestvovali v druhej polovici 20. storočia. A pravdaže – aj ich pracovníci. Dôležité však je, že slovenská historická veda … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 1/2009
Potreby výchovno-vzdelávacieho procesu študentov prešovského kolégia i potreba podpory ďalšieho odborného rastu a sebavzdelávania samotných kolegiálnych pedagógov si od vzniku školy (1667) ako desaťtriedneho evanjelického gymnázia postupne vyžiadali vznik jednotlivých kolegiálnych knižníc. Postupne boli založené veľká kolegiálna knižnica, Szirmayho knižnica, odborné knižnice štyroch kolegiálnych ústavov1 a ich študentských spolkov na prešovskom evanjelickom kolégiu. Prínosom pre rozvoj knižnej kultúry na Prešovskom kolégiu Potiského dištriktu evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku boli v analyzovanom období najmä dary jednotlivých dobrodincov, príkladom čoho je spomínaná Szirmayho knižnica. Kolegiálna knižnica sa od vzniku kolégia postupne stávala centrom kultúrneho … čítaj viac …
Darina Vasiľová
DEJINY 1/2008
Na internetovú stránku Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove uviedla redakcia internetového časopisu Dejiny jeho ďalšie číslo, ktorého odborné príspevky sú zamerané na východné Slovensko. Historický vývoj tohto regiónu na slovenskom území sa vyznačoval určitými špecifikami, podmienenými nielen jeho geografickým prostredím, ale aj dosahovaným stupňom hospodárskeho vývinu. Uvedené skutočnosti, oproti stredoslovenskému a najmä západoslovenskému regiónu, susediacemu s hospodársky vyspelejšími krajinami, ovplyvnili mnohé stránky spoločenskopolitického, hospodárskeho, demografického, kultúrneho a národného vývinu východného Slovenska. Na základe realizovaných výskumov prezentujú ôsmi autori v podobe odborných štúdií a príspevkov v rubrike … čítaj viac …
Libuša Franková
DEJINY 2/2007
Do rúk, alebo vlastne na obrazovku Vášho monitora sa dostáva ďalšie číslo internetového časopisu Dejiny. V čase, keď sme ešte len uvažovali o jeho vydávaní sa ma jeden známy spýtal, či má zmysel vydávať v dnešnej dobe takýto časopis, keď okrem renomovaného Historického časopisu vychádzajú popularizačné časopisy História – revue i Historická revue a celý rad ročeniek, zborníkov z konferencií a rovnako ako my v Prešove, uvažujú aj naši kolegovia z iných historických pracovísk o vydávaní podobných elektronických periodík. Vtedy som mu odpovedal áno, veď by sme sa predsa nepustili do čohosi, o čom nie sme presvedčení, že má zmysel. Pravdupovediac, po tom rozhovore mi však položená otázka nedala pokoj a často som sa nad ňou zamýšľal. Pochybnosti sa zahryzli … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 1/2007
Záujmová činnosť študentov trojročného teologického ústavu a následne aj štvorročnej teologickej akadémie na prešovskom evanjelickom kolégiu bola veľmi činorodá. Aktivity budúcich teológov sa sústreďovali v činnosti študentského akademického Teologického združenia (vzniklo začiatkom 60. rokov 19. storočia) a jeho samovzdelávacích a kultúrnovýchovných spolkov. Študenti sa aktivizovali v práci Čestného súdu poslucháčov teológie (1863), Samovzdelávacieho a svojpomocného spolku prešovských poslucháčov teológie (1879/80), Svojpomocného spolku teologickej mládeže, nechýbali v čitateľskom krúžku, spevokole Teologického združenia (1880), samovzdelávacích homiletických spolkov ako Homiletický spolok poslucháčov teologického ústavu (1873/74), trojjazyčný homiletický krúžok … čítaj viac …
Darina Vasiľová
DEJINY 1/2006
V období vzniku, začiatkov a rozvoja moderného slovenského národného hnutia v kontexte európskeho nacionalizmu 19. storočia nadobúdala postupne významnú úlohu v procese utvárania národného vedomia Slovákov potreba vyjasňovania predstáv o slovenskom osobitnom etnickom území a o vymedzení jeho hraníc. Predstavy o slovenskom etnickom území začali formulovať v historickom zmysle, so spomienkami na obdobie Veľkej Moravy s cyrilometodskou tradíciou, už slovenskí osvietenskí vzdelanci, najmä v 18. storočí Ján Baltazár Magin, Samuel Timon, Matej Bel, Ján Severini, Juraj Papánek, Jozef Ignác Bajza. Poznatky o demografických sídlach Slovanov i Slovákov konkretizovali Ján Matej Korabinský, Ladislav Bartholomaeides (Bartolomeides), Ján Tomka- Sásky a Ján Lipszky (Lipský). Úvahy slovenských … čítaj viac …
Libuša Franková