DEJINY 2/2020
Vážení čitatelia, príhovor v tomto čísle začnem trochu nezvyčajne. „V rokoch 1969 – 1970 došlo v historickej obci k obrovským čistkám, ktoré postihli predovšetkým historikov – straníkov, zaoberajúcich sa v prevažnej miere novšími a najnovšími dejinami. V mnohých prípadoch išlo o ľudí, ktorí už od r. 1945 alebo 1948 boli poprednými bojovníkmi za zavádzanie marxistickej metodológie v historiografii alebo už od čias svojich prvých historiografických pokusov (presvedčenými) marxistami. Drastické vyradenie týchto pracovníkov z historickej aktivity viedlo k úpadku úrovne spracúvania, najmä novších a najnovších dejín, pretože pri postihnutých išlo v prvom rade a zväčša o skutočne koncepčných rozmýšľajúcich historikov. Do popredia sa až na výnimky dostala kvalitatívne vtedy … čítaj viac …
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2020
V tomto vydaní nášho internetového časopisu chýba jedna dôležitá rubrika, ktorá vždy doteraz najverejnejšie odzrkadľovala dianie na pracoviskách Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Kroniku, lebo to bol a je jej názov, však teraz nemáme, lebo neboli v prvom polroku na akademickej pôde nielen našej alma mater, ale aj na iných vysokoškolských pracoviskách, na ktorých by sa zúčastnili naši „spravodajcovia“, žiadne aktivity v podobe konferencií, seminárov, stretnutí. Svet (nielen náš tu maličký pod Tatrami) sa totiž ocitol tvárou tvár veľkej epidémii, ktorá čoskoro – vzhľadom na svoj rozsah – bola premenovaná na pandémiu. Keď sa v tohoročnom januári, ba už aj v minuloročnom decembri začali objavovať spočiatku kusé (ba aj nijaké) informácie o veľmi rýchle rastúcom počte ochorení … čítaj viac …
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 2/2019
Nežná revolúcia, Pražská jar, víťazstvo pracujúceho ľudu, jar národov… Nebudem pokračovať vo vymenúvaní všetkých takýchto slovných zvratov, pomenovaniach historických udalostí menej či viac vzdialených, časovo i geograficky. Píšem úvodník v špecializovanom časopise venovanom odborníkom, ale aj laikom, ktorí sa zaujímajú o dejiny, a dobre teda vedia čo tie slová znamenajú, ba aj súvislosti, v ktorých vznikali, aby zjednodušene „niečo“ pomenovali. Od tej prvej udalosti v uvedenom zozname plynie 30 rokov – november, december 1989, rok 1990 a je to dôvod, aby som sa v týchto riadkoch zamyslela čo sa stalo, čo je obsahom pojmu „nežná revolúcia“, čo sme ako občania, obyvatelia stratili, čo získali. Ak pripustíme, že v jej dôsledku sa zmenilo spoločenské zriadenie vo vtedajšej Československej socialistickej republike … čítaj viac …
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2019
Pred nedávnom som mal príležitosť navštíviť Portugalsko a precestovať ho od severu na juh, navštíviť viaceré významné portugalské mestá, vrátane Lisabonu, a v nich aspoň tie najdôležitejšie historické pamiatky i niektoré, zvlášť akademické, inštitúcie. Táto cesta mi prirodzene nedáva právo hodnotiť spomínanú prímorskú krajinu na Pyrenejskom polostrove, pretože len dlhší pobyt cudzincovi ukáže, čo je v krajine dobré, čo nie a čo je rovnaké ako v jeho vlasti. Portugalsko je krajina, ktorá je rozlohou takmer raz taká veľká ako Slovensko a to sa týka aj obyvateľstva. Kým na Slovensku žije 5 450 000 obyvateľov, v Portugalsku ich bolo v roku 2017 evidovaných 10 291 027. Hospodárska vyspelosť krajiny je o čosi vyššia ako Slovenska, no ak by sme sa na oba štáty dívali cez prizmu komunikačného spojenia … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 2/2018
Dejiny ako poznanie minulosti sú fenoménom, ktorý je bytostne spätý so životom a existenciou každého človeka a celej ľudskej spoločnosti. Spájajú prítomnosť s minulosťou, živé generácie s ich predchodcami, s ich skúsenosťami, činmi a ich dôsledkami, determinujúcimi aktuálnu spoločnosť. V dejinách každej spoločnosti boli obdobia, ktoré ju posúvali dopredu pokojným evolučným tempom, ale aj také, ktoré mali charakter zlomu – progresívneho alebo retardačného – ktoré spoločnosť takpovediac zo dňa na deň zmenili – posunuli ju výrazne dopredu, alebo naopak, zabrzdili ju v jej vývoji. Aj jedny, aj druhé determinovali a formovali spoločnosť a je celkom prirodzené, že prebúdzali zvedavosť a záujem o to, čo sa kedysi odohralo a ako sa to odohralo. Zvedavosť priťahovali a stále priťahujú … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 1/2018
Vážení čitatelia! Internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (IH FF PU) v Prešove Dejiny pokračuje už 13. ročníkom. Dovoľujeme si Vám predstaviť jeho prvé číslo v roku 2018. Aj tentoraz sme zachovali tradičnú obsahovú štruktúru a máte možnosť si prečítať zaujímavé štúdie, dozvedieť sa viac o historických postavách zakomponovaných do určitého dejinného obdobia či spoznať názory súčasného slovenského historika. Štúdia Matúša Vojnu patrí k prácam o regionálnych dejinách a je zameraná na dejiny obce Petrovce nad Laborcom v troch storočiach obdobia stredoveku od prvej písomnej zmienky o obci až po rok 1526. Druhý príspevok v rubrike Štúdie je dielom Patrika Derfiňáka, ktorý je jedným z mála východoslovenských historikov venujúcich sa hospodárskym dejinám Slovenska … čítaj viac …
Peter Kovaľ
DEJINY 2/2017
Vážení čitatelia! Odovzdávame do vašej pozornosti v poradí druhé číslo nášho časopisu v roku 2017. Skompletizovali sme jeho obsah tak, že je v ňom položený dôraz na štúdie, pričom jedna z nich má svoj začiatok v predchádzajúcom čísle časopisu. Autori štúdií sa sústredili na analýzu udalostí, ktoré svojím dopadom presiahli rámec nášho regiónu. Podobný spôsob prístupu uplatnil autor obsiahleho textu zaradeného do rubriky Ľudia a doba, Peter Švorc, v ktorom hlavnou postavou je rusínsky roľník Jurko Lažo zo Svidníka pred vstupom do veľkej politiky pred vyše sto rokmi. Profesor Švorc je v následnej rubrike Rozhovory sám protagonistom textu, keďže sa vyjadruje k mnohým podstatným a zaujímavým záležitostiam spojených so súčasnou prácou historika, pôsobením ako vysokoškolského pedagóga … čítaj viac …
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2017
Vážení čitatelia! Predkladáme vám prvé číslo nášho internetového časopisu v roku 2017 s presvedčením, že nájdete v ňom dosť zaujímavých textov, veľa podnetov a inšpirácií, cenných informácií o dianí v historickej obci. S príspevkami s problematikou viac či menej časovo vzdialenou od našej prítomnosti je to vždy tak, že nabádajú aj k porovnávaniu toho, „čo bolo“ s tým „čo je“. Ako naši predkovia čelili rôznym výzvam, ako riešili konkrétne situácie, ktoré prinášal súdobý život. Ak si my o svojej „terajšej všednosti“ myslíme, aké to máme ťažké, zložité a neviem čo ešte, tak predchádzajúce generácie si museli poradiť v konkrétnych situáciách napr. bez dnešných vymožeností moderných (napr.) komunikačných technológií. Naša civilizácia sa vyvíja v tomto smere míľovými krokmi, takže zlepšenie podmienok … čítaj viac …
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 2/2016
Slovenská republika sa stala v roku 2016 na pol roka hlavnou krajinou Európskej únie a Bratislava jej hlavným mestom. Nesporne je to fakt, ktorý vojde do dejín Slovenska, Európy i diplomacie a stane sa súčasťou učebných textov minimálne pre vysokoškolsky študujúcu mládež v odbore história. Význam slovenského predsedníctva, i to, ako ono dopadlo, zhodnotia nielen vláda SR, prezident, parlament a samozrejme aj rôzni analytici, médiá a politológovia, a o niekoľko rokov neskôr, s odstupom času a s lepšou znalosťou vecí, súvislostí, dopadov i výsledkov slovenskej diplomacie aj slovenskí historici. Bolo by však dobré, aby sa o skutočnosti, že Slovensko predsedalo európskemu spoločenstvu s bohatými politickými a diplomatickými skúsenosťami, s veľkými dejinami, tradíciami, ekonomikou, kultúrou … čítaj viac …
Peter Švorc
DEJINY 1/2016
Dejiny, prinášajúce do života každého národného spoločenstva zásadné zmeny a ovplyvňujúce každú oblasť jeho života, sú pre jeho odbornú aj laickú verejnosť významným zdrojom nielen poznávania vlastnej minulosti, ale najmä východiskom k ďalšiemu jeho smerovaniu. Formujú historické vedomie národa aj jednotlivcov, v záujme uchovania vlastnej národnej identity. V dnešnej spoločnosti tak plnia dejiny, ako vedný odbor, nezastupiteľnú úlohu v záujme jej prežitia a ďalšieho rozvoja v súčasnom multikultúrnom svete. Zámerom internetového časopisu DEJINY, v kontexte uvedených konštatácií, je prispievať do rozvoja slovenskej spoločnosti formou prezentácie príspevkov, ktoré približujú významné udalosti našej aj svetovej histórie a jej osobností a zároveň sprítomňujú myšlienkový presah historických udalostí … čítaj viac …
Libuša Franková