DEJINY 2/2023 ... čítaj viac ...
Druhým tohoročným číslom nášho časopisu sa završuje 18 rokov jeho existencie. Pomyselný vek dospelosti dokazuje jeho vyzretosť pretavenú do pevného miesta medzi historickými periodikami na Slovensku. Tradičné rubriky časopisu Dejiny majú odbornej i laickej verejnosti stále čo ponúknuť a publikované texty domácich a zahraničných autorov nachádzajú ohlas nielen v našom „odľahlejšom“ regióne, ale tiež v širšom geografickom prostredí Slovenska či v zahraničí. Štruktúra časopisu sa za 18 rokov vyvíjala a ustálila. Aktuálne štúdie a odborné články i rubrika Recenzie – anotácie reflektujú súčasný stav historickej vedy. Priestor je často prenechávaný predstaveniu špecializovaných či s históriou spätých pamäťových inštitúcií. Zároveň časopis ako periodikum Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove si vždy kladie za povinnosť ...
Peter Kovaľ
DEJINY 1/2023 ... čítaj viac ...
Každý kto sa venuje histórii – či už profesionálne alebo berie takýto záujem ako svoje voľnočasové hobby – stretáva sa s tým, že dejinné udalosti, osobnosti z menej či viac vzdialených období sa „pripomínajú“ nielen cez rôzne súvislosti, ale hlavne pri príležitosti ich okrúhlych výročí. Aj na stránkach nášho časopisu sa tento prístup objavuje častejšie. Najnovšie vydanie nie je výnimkou. Samozrejme, nemôžeme zachytiť všetkých „jubilantov“ a všetky jubilejné udalosti v dejinách, skôr upozorňujeme na tie osobnosti a udalosti, ktoré takpovediac „prechádzajú rukami“ našich kolegov pôsobiacich na rôznych historických pracoviskách. Udalosti a osobnosti v dejinách sú z pohľadu súčasníka „dobré“ a „zlé“, čo sa nie vždy zhoduje s ich dobovými videním a hodnotením. Faktom je, že až dostatočne dlhý časový odstup dáva možnosť objektívneho hodnotenia, keď sa naplno ...
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 2/2022 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia! Druhý polrok kalendárneho roka 2022 sa v slovenských historických kruhoch a aj na pôde Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove niesol v znamení opätovnej aktivizácie vedeckého života v podobe realizácie viacerých vedeckých podujatí prezenčnou formou. V novembri a decembri inštitút privítal hostí zorganizovaním troch medzinárodných konferencií a odborných prednášok v rámci učiteľských mobilít programu Erasmus+. Naši kolegovia boli rovnako aktívni aj mimo svojho pracoviska. Zúčastnili sa napr. učiteľských mobilít v zahraničí a aktívne vystúpili na viacerých medzinárodných vedeckých podujatiach. Akýmsi pomysleným vrcholom v akciách slovenských historikov bol v druhej polovici roka 2022 XVI. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti (SHS) pri Slovenskej akadémii vied. Hlavnou ideou zjazdu konaného ...
Peter Kovaľ
DEJINY 1/2022 ... čítaj viac ...
„Dva roky poznačené obmedzeniami vystriedali lepšie časy reprezentované uvoľňovaním protipandemických opatrení s nádejou, že čoskoro sa naša spoločnosť vráti do normálnych koľají. Dnes ale nikto nedokáže predikovať, či a kedy sa to s určitosťou stane. História poukazuje na nevyhnutnosť jej poznania, aby sme boli pripravení na rozmary prítomnosti. Je len na nás, či to dokážeme pochopiť a akceptovať. Francúzsky historik Marc Bloch v knihe Obrana histórie alebo historik a jeho remeslo uviedol, že „nepochopenie prítomnosti pramení z neznalosti minulosti… a je márne vyčerpávať sa snahou o porozumenie minulosti, ak nevieme nič o prítomnosti“. Vedecký život bol možno za posledné dva roky mierne spomalený, no nie zastavený. Aj v historickej obci sa pokračovalo v rozpracovaných témach a začali sa riešiť nanovo aj tie „odložené“. ...
Peter Kovaľ
DEJINY 2/2021 ... čítaj viac ...
„Rok 2021 sa nezačal veľmi nádejne.“ Citujúc Slovo na úvod ostatného čísla (1/2021) musíme smutne skonštatovať, že rok 2021 sa končí rovnako nie príliš nádejne. Jedna pandemická vlna strieda druhú a ľudia čoraz viac strácajú vieru v zlepšenie situácie. To, čo ešte v nedávnej minulosti bolo výnimočné, stáva sa samozrejmosťou prítomnosti. Často na prvý pohľad príliš prísne protipandemické opatrenia sú bežným obrazom dnešnej doby a slobodný pohyb, už aj v rámci svojej krajiny, je čoraz komplikovanejší, či už pred vlastným strachom, či z dôvodov rôznych vládnych nariadení. Prítomnosť na jednej strane ukázala aktuálne požiadavky vedeckého výskumu vo viacerých odboroch. Tie sa svojím zameraním prispôsobili dobe a začali riešiť aj témy veľakrát v minulosti obchádzané, resp. vnímané skôr parciálne. Na naliehavé potreby doby nezareagovali len prírodné vedy ...
Peter Kovaľ
DEJINY 1/2021 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia! Rok 2021 sa nezačal veľmi nádejne. Svet a s ním aj Slovensko vstúpili do druhej vlny pandémie koronavírusu, ktorý začal plniť nemocnice desiatkami nových pacientov, a žiaľ, nielen nemocnice. Počty obetí rástli príliš rýchlo na to, aby sme sa s nimi vedeli vysporiadať. Nakoniec, vyrovnať sa s definitívnym odchodom blízkeho človeka vždy bolo, je a bude ťažké. Vo vzťahu k agresívnemu vírusovému ochoreniu COVID-19 sme museli konštatovať, že zaskočil celú našu civilizáciu, nielen jednu, dve či tri krajiny, že sa s ním vysporiadať bude náročná úloha a že sa v mnohom zopakujú situácie, ktoré už ľudstvo zažilo pri španielskej chrípke pred sto rokmi, ale aj pri cholerových či predtým morových epidémiách v predchádzajúcich storočiach. To bola jedna stránka veci, druhou bola nútená izolácia, uzatváranie sa pred okolitým svetom, pred priateľmi ...
Peter Švorc
DEJINY 2/2020 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia, príhovor v tomto čísle začnem trochu nezvyčajne. „V rokoch 1969 – 1970 došlo v historickej obci k obrovským čistkám, ktoré postihli predovšetkým historikov – straníkov, zaoberajúcich sa v prevažnej miere novšími a najnovšími dejinami. V mnohých prípadoch išlo o ľudí, ktorí už od r. 1945 alebo 1948 boli poprednými bojovníkmi za zavádzanie marxistickej metodológie v historiografii alebo už od čias svojich prvých historiografických pokusov (presvedčenými) marxistami. Drastické vyradenie týchto pracovníkov z historickej aktivity viedlo k úpadku úrovne spracúvania, najmä novších a najnovších dejín, pretože pri postihnutých išlo v prvom rade a zväčša o skutočne koncepčných rozmýšľajúcich historikov. Do popredia sa až na výnimky dostala kvalitatívne vtedy druhotriedna pravoverná marxistická garnitúra postupne aj nová ...
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2020 ... čítaj viac ...
V tomto vydaní nášho internetového časopisu chýba jedna dôležitá rubrika, ktorá vždy doteraz najverejnejšie odzrkadľovala dianie na pracoviskách Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Kroniku, lebo to bol a je jej názov, však teraz nemáme, lebo neboli v prvom polroku na akademickej pôde nielen našej alma mater, ale aj na iných vysokoškolských pracoviskách, na ktorých by sa zúčastnili naši „spravodajcovia“, žiadne aktivity v podobe konferencií, seminárov, stretnutí. Svet (nielen náš tu maličký pod Tatrami) sa totiž ocitol tvárou tvár veľkej epidémii, ktorá čoskoro – vzhľadom na svoj rozsah – bola premenovaná na pandémiu. Keď sa v tohoročnom januári, ba už aj v minuloročnom decembri začali objavovať spočiatku kusé (ba aj nijaké) informácie o veľmi rýchle rastúcom počte ochorení na neznámu chorobu ...
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 2/2019 ... čítaj viac ...
Nežná revolúcia, Pražská jar, víťazstvo pracujúceho ľudu, jar národov... Nebudem pokračovať vo vymenúvaní všetkých takýchto slovných zvratov, pomenovaniach historických udalostí menej či viac vzdialených, časovo i geograficky. Píšem úvodník v špecializovanom časopise venovanom odborníkom, ale aj laikom, ktorí sa zaujímajú o dejiny, a dobre teda vedia čo tie slová znamenajú, ba aj súvislosti, v ktorých vznikali, aby zjednodušene „niečo“ pomenovali. Od tej prvej udalosti v uvedenom zozname plynie 30 rokov – november, december 1989, rok 1990 a je to dôvod, aby som sa v týchto riadkoch zamyslela čo sa stalo, čo je obsahom pojmu „nežná revolúcia“, čo sme ako občania, obyvatelia stratili, čo získali. Ak pripustíme, že v jej dôsledku sa zmenilo spoločenské zriadenie vo vtedajšej Československej socialistickej republike ...
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2019 ... čítaj viac ...
Pred nedávnom som mal príležitosť navštíviť Portugalsko a precestovať ho od severu na juh, navštíviť viaceré významné portugalské mestá, vrátane Lisabonu, a v nich aspoň tie najdôležitejšie historické pamiatky i niektoré, zvlášť akademické, inštitúcie. Táto cesta mi prirodzene nedáva právo hodnotiť spomínanú prímorskú krajinu na Pyrenejskom polostrove, pretože len dlhší pobyt cudzincovi ukáže, čo je v krajine dobré, čo nie a čo je rovnaké ako v jeho vlasti. Portugalsko je krajina, ktorá je rozlohou takmer raz taká veľká ako Slovensko a to sa týka aj obyvateľstva. Kým na Slovensku žije 5 450 000 obyvateľov, v Portugalsku ich bolo v roku 2017 evidovaných 10 291 027. Hospodárska vyspelosť krajiny je o čosi vyššia ako Slovenska, no ak by sme sa na oba štáty dívali cez prizmu komunikačného spojenia – cestnej siete, tak je Portugalsko ďaleko ...
Peter Švorc
DEJINY 2/2018 ... čítaj viac ...
Dejiny ako poznanie minulosti sú fenoménom, ktorý je bytostne spätý so životom a existenciou každého človeka a celej ľudskej spoločnosti. Spájajú prítomnosť s minulosťou, živé generácie s ich predchodcami, s ich skúsenosťami, činmi a ich dôsledkami, determinujúcimi aktuálnu spoločnosť. V dejinách každej spoločnosti boli obdobia, ktoré ju posúvali dopredu pokojným evolučným tempom, ale aj také, ktoré mali charakter zlomu – progresívneho alebo retardačného – ktoré spoločnosť takpovediac zo dňa na deň zmenili – posunuli ju výrazne dopredu, alebo naopak, zabrzdili ju v jej vývoji. Aj jedny, aj druhé determinovali a formovali spoločnosť a je celkom prirodzené, že prebúdzali zvedavosť a záujem o to, čo sa kedysi odohralo a ako sa to odohralo. Zvedavosť priťahovali a stále priťahujú najmä zlomové udalosti v dejinách spoločnosti, pretože práve tieto ju ...
Peter Švorc
DEJINY 1/2018 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia! Internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (IH FF PU) v Prešove Dejiny pokračuje už 13. ročníkom. Dovoľujeme si Vám predstaviť jeho prvé číslo v roku 2018. Aj tentoraz sme zachovali tradičnú obsahovú štruktúru a máte možnosť si prečítať zaujímavé štúdie, dozvedieť sa viac o historických postavách zakomponovaných do určitého dejinného obdobia či spoznať názory súčasného slovenského historika. Štúdia Matúša Vojnu patrí k prácam o regionálnych dejinách a je zameraná na vykreslenie vývinu obce Petrovce nad Laborcom v troch storočiach obdobia stredoveku od prvej písomnej zmienky o obci až po rok 1526. Druhý príspevok v rubrike Štúdie je dielom Patrika Derfiňáka, ktorý je jedným z mála východoslovenských historikov venujúcich sa hospodárskym otázkam dejín Slovenska. Jeho text mapuje...
Peter Kovaľ
DEJINY 2/2017 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia! Odovzdávame do vašej pozornosti v poradí druhé číslo nášho časopisu v roku 2017. Skompletizovali sme jeho obsah tak, že je v ňom položený dôraz na štúdie, pričom jedna z nich má svoj začiatok v predchádzajúcom čísle časopisu. Autori štúdií sa sústredili na analýzu udalostí, ktoré svojím dopadom presiahli rámec nášho regiónu. Podobný spôsob prístupu uplatnil autor obsiahleho textu zaradeného do rubriky Ľudia a doba, Peter Švorc, v ktorom hlavnou postavou je rusínsky roľník Jurko Lažo zo Svidníka pred vstupom do veľkej politiky pred vyše sto rokmi. Profesor Švorc je v následnej rubrike Rozhovory sám protagonistom textu, keďže sa vyjadruje k mnohým podstatným a zaujímavým záležitostiam spojených so súčasnou prácou historika, pôsobením ako vysokoškolského pedagóga. Tvrdí napr. že „študentov zaujímajú dejiny...
Nadežda Jurčišinová
DEJINY 1/2017 ... čítaj viac ...
Vážení čitatelia! Predkladáme vám prvé číslo nášho internetového časopisu v roku 2017 s presvedčením, že nájdete v ňom dosť zaujímavých textov, veľa podnetov a inšpirácií, cenných informácií o dianí v historickej obci. S príspevkami s problematikou viac či menej časovo vzdialenou od našej prítomnosti je to vždy tak, že nabádajú aj k porovnávaniu toho, „čo bolo“ s tým „čo je“. Ako naši predkovia čelili rôznym výzvam, ako riešili konkrétne situácie, ktoré prinášal súdobý život. Ak si my o svojej „terajšej všednosti“ myslíme, aké to máme ťažké, zložité a neviem čo ešte, tak predchádzajúce generácie si museli poradiť v konkrétnych situáciách napr. bez dnešných vymožeností moderných (napr.) komunikačných technológií. Naša civilizácia sa vyvíja v tomto smere míľovými krokmi, takže zlepšenie podmienok sa týka aj samotnej bádateľskej, výskumnej...
Nadežda Jurčišinová